13.6.2013, Daily Resource Hunter
Aukčný dom Christie´s nedávno ponúkol v aukcii úchvatný šperk. Náhrdelník z masívneho zlata, starý 3000 rokov, z obdobia Doby železnej. Bol vykopaný zo zeme v súčasnom Portugalsku.
Obsahuje 599 gramov zlata. Podľa Christie´s tento skvost „jasne demonštruje technologický pokrok Doby železnej“, vrátane používania vysokotepelných pecí a jemných nástrojov na opracovanie kovov.
Aká je hodnota tohto šperku? Hodnota zlata v ňom je dnes okolo 32.000USD. Plus, umelecká a historická. Predaný bol za takmer 805.000USD.
A poučenie? Zlato a vzácne kovy boli považované za bohatstvo už pred tisícročiami. Preto by sme aj dnes mali rešpektovať zlato ako jednu z najstarších foriem peňazí a nevzdávať sa ho len preto, lebo práve nerastie na cene.
Mienkotvorné médiá dnes rozprávajú o úpadku zlata. Ono sa však, tak ako spomínaný náhrdelník, bude znova a znova objavovať ako forma bohatstva a bezpečnosti pre tých, ktorí ho majú.
Zvesti o úpadku zlata sú veľmi prehnané
Máme za sebou zhruba 10 ročný nárast cien zlata, s následným nedávnym výpredajom, ktorý ho momentálne stlačil z 1.700 na cca. 1.400USD za uncu. Médiá z toho vyvodzujú, že zlato už nie je bezpečným prístavom pre ochranu hodnoty, alebo dlhodobé výnosy z pohľadu inflácie. A toto tvrdenie sa objavuje práve v dobe, keď investori v súčasných ťažkých ekonomických dobách tento typ bezpečia naozaj potrebujú a hľadajú. Hovorí sa, že správy z novín by sme mali brať s rezervou.
Zaujímavé je, že kým cena „papierového zlata na burzách“ klesá, obchody a bazáre so zlatom sú úplne vypredané. A napríklad, kým západní investori sledujú najmä súčasný nárast investičného Dow Jones indexu na 15.000 (nech to už znamená čokoľvek), čínski nákupcovia skupujú fyzické zlato doslova za všetko, čo majú.
A to, čo sa deje v Číne odzrkadľuje celosvetový trend. Jednotlivci sa pripravujú na príchod menovej (peňažnej) búrky. Ľudia si začínajú nakupovať zlato, veľa zlata. Vidím to ako predzvesť budúcich udalostí. Zároveň, toto je jeden zo vzácnych prípadov, keď malí investori nakupujú skôr ako s tým začnú aj tí veľkí. Obvykle je to totiž presne naopak. Malí investori sa rozhodnú zapojiť sa až keď je už všetko „zjedené“.
Veľká banská kríza
Oddelenie papierového od fyzického zlata vysvetľuje aj to, čo sa deje v oblasti ťažby zlata už niekoľko mesiacov. Zoberme len naozaj top ťažiarov, ako sú Barrick Gold alebo Freeport McMoRan. Vzácne a priemyselné kovy stratili na burzách zo svojej hodnoty a to dosť nekompromisne. Čo sa stalo?
Medzi nízkou burzovou cenou papierového zlata a rastúcim dopytom po fyzickom zlate je veľký rozdiel. Preto veľkí investori opustili akcie banských spoločností. Tzn., ceny zlata (a taktiež akcií baní ťažiacich zlato) sú v dlhšom horizonte momentálne výhodnou investíciou pre individuálnych investorov, v krátkom čase však nezarobia dosť na to aby boli okamžite zaujímavé aj pre veľkých, inštitucionálnych investorov. Týchto nezaujíma budúci výnos ale okamžitý zárobok.
Momentálne preto manažéri „veľkých peňazí“, čiže penzijných, investičných či tzv. „hedžových“ fondov, nakupujú vládne a firemné dlhopisy a na ne naviazané investičné nástroje. A tieto veľké investície aj vytlačili ceny, napr. investičného indexu Dow Jones, hore. Nevenujú pozornosť zlatu, ktoré (ako sme videli napríklad u aukcie spomínaného šperku z Doby železnej) bolo už pred tisícmi rokov vnímané ako ozajstná hodnota.
Tento investičný prístup je v zásade o „miešaní hrušiek s jablkami“. Individuálni investori totiž myslia dlhodobo, dokonca v rozpätí celých generácií. Zároveň, nemajú povinnosť prezentovať štvrťročné výnosy aby si udržali svoje pozície ako manažéri veľkých peňazí vo svete, kde je čoraz ťažšie nájsť naozaj zárobkovú investíciu. Jednoducho držia svoje hodnoty v zlate. Bez ohľadu na vyššie povedané, pre investorov v oblastí vzácnych kovov a banských spoločností je teraz ťažká doba. Čo s tým urobiť?
V súčasnom finančnom systéme sveta je ťažké nájsť akékoľvek bezpečné miesto pre uloženie svojich peňazí. Burzy momentálne prajú dlhopisom (pôžičkám) veľkých, zavedených, globálnych firiem. Tie totiž majú dosť peňazí na biznis, vyplácajú dividendy svojim akcionárom (je teda predpoklad, že svoje dlhy budú aj splácať a nezbankrotujú).
Prečo však nerastú banské spoločnosti? Pozrime sa na to bližšie. Ešte predtým si urobme malú odbočku k spoločnosti Apple Computer. Áno, práve tej, ktorá vyrába iPhone, iPad, iPod a podobne.
Páčia sa Vám výrobky firmy Apple?
Viem, na týchto miestach sa obvykle venujem ropným alebo banským spoločnostiam, pretože ide o suroviny. A jediné, čo má Apple so surovinami spoločné sú maličké množstvá vzácnych nerastov a kovov, ktoré jej produkty obsahujú. A nepriamo, aj Apple spotrebúva pri výrobe množstvo ropy.
Prepravné letecké spoločnosti totiž preletmi lietadiel z Číny, kde Apple vyrába, do USA kde sídli, spotrebúvajú množstvá leteckého benzínu. A potom sa spotrebuje množstvo nafty kamiónmi, ktoré rozvážajú produkciu Applu do obchodných centier a obchodov s elektronikou.
Tak prečo spomínam Apple?
Apple práve ponúkol investorom svoje dlhopisy v hodnote 17 mld USD. Toto je jeden z najväčších mimobankových predajov 30-ročných dlhopisov v histórii. Podľa informačnej agentúry Reuters „len pár týždňov po oznámení svojich štvrťročných strát prišiel Apple s ponukou na obrovský objem dlhopisov, ktorou by mal zozbierať dosť peňazí na svoj ambiciózny obchodný zámer s očakávaným výnosom 100 mld USD pre držiteľov firemných akcií.“
Na grafe vidíme zaujímavé porovnanie vývoja cien zlata – červenou farbou, a akcií Apple – modrozelenou, od uplynulého septembra do apríla tohto roka.
Akcie Apple klesajú rýchlejšie ako zlato. Nech sa s tými akciami však deje čokoľvek, Apple si chce práve teraz požičať (predajom dlhopisov) na 30 rokov a ponúka ročný výnos 3,88%, čo je o 1% viac ako výnos amerických vládnych dlhopisov. A požičiava si lacnejšie ako väčšina štátov (tie musia ponúknuť vyššie výnosy ako Apple, aby im niekto požičal, viď napr. štáty Eurozóny)... Takéto firmy sú dnes už naozaj niečo ako malé mestské štáty, ktoré poznáme zo stredoveku.
Táto ponuka Apple-u vyvolala šialený záujem. Investori okamžite ponúkli trojnásobne viac peňazí ako bolo voľných dlhopisov. Očividne prišiel Apple so svojou ponukou v pravý čas. Ako sme hovorili, investori dnes vyhľadávajú práve takýto typ investícií – do veľkých globálnych firiem. A nech jeho akcie aj klesajú ( ak akcie klesnú – tak investor stráca; dlhopisy však vyplácajú garantovaný úrok), má dosť peňazí a nemá žiadne veľké dlhy. Práve naopak. Má veľa peňazí, avšak nechce platiť dane a tak ich má v zahraničí. A aby mohol vyplatiť dividendy akcionárom alebo si kúpiť svoje vlastné akcie, musí si požičať...
Finančné inžinierstvo firmy Apple.
Apple teda ide tieto peniaze, požičané cez vydané dlhopisy, investovať do výplaty dividend pre akcionárov (čiže do splácania svojich dlhov) alebo do nákupu svojich vlastných akcií (aby dvihol ich cenu).
Tie požičané peniaze teda nebude investovať do výskumu a vývoja, nových produktov, nových závodov, nových technológií či vybavenia... Ale kde je v tomto prístupe duch zosnulého Steva Jobsa? Je Apple ešte stále Apple?
A kto vie kde bude Apple o 30 rokov? Ako veľmi sa za tú dobu zmení trh s elektronikou, internetovými technológiami? Veď 30 rokov dozadu bol ešte v dobe ľadovej... Dá sa dnes predpovedať budúcnosť elektronického priemyslu čo i len 5 rokov dopredu?
Zlaté odliatky alebo Jablká??? (pozn.. Apple znamená v slovenčine jablko)
Apple totiž predáva 30 ročné dlhopisy. Aby mohol dnes vyplatiť svoje záväzky akcionárom a nakúpiť za požičané peniaze – sám seba, svoje vlastné akcie. Žiadne investície do budúcnosti svojich produktov či technológií. Ak si však uvedomíme, ako rýchlo sa rozvíja a vyvíja trh s elektronikou, kto by chcel čakať 30 rokov na splatenie svojho dlhu u Apple? Jednoduchá otázka je: z čoho tie dlhy Apple vôbec mieni vyplácať?
Stať sa za tú dobu môže v tomto biznise naozaj čokoľvek. Nehovoriac už o ďalších rizikách, ako napr. nárast úrokových sadzieb čo zníži hodnotu už vydaných dlhopisov. Vy by ste požičali Apple-u na 30 rokov keď vidíte, na čo si požičiava?
A nechcem byť kuvikom, ale je dosť pravdepodobné, že sa udeje aj nasledovné.
Apple za požičané peniaze skúpi svoje vlastné akcie, čím podporí ich cenu (pozn.: akcií bude na trhu menej, takže budú vzácnejšie a vzrastie ich cena...). Neskôr však tieto akcie vráti na trh v reedícii, napr. tým, že ich rozdá ako cenné svojim zamestnancom. A týmto krokom zase zníži hodnotu všetkých akcií (pozn.: pretože ich počet stúpne a celková hodnota firmy sa rozdelí na viac akcií, čím v zásade „okradne“ existujúcich akcionárov...).
A porovnajme takúto pôžičku s jej využitím v banskom priemysle. Tam obvykle trvá okolo 30 rokov, kým sa investície do technológií vrátia vo forme zisku. O 30 rokov, chceli by ste mať akcie banskej spoločnosti ťažiacej zlato, meď, striebro?
Otázka teda je: Zlaté odliatky alebo Jablká (Apple) ???
Individuálni investori dnes po celom svete nakupujú fyzické zlato. Inštitucionálni investori (firmy, fondy, ...) predávajú akcie baní ťažiacich zlato a nakupujú dlhopisy firiem ako Apple.
Kto z nich bude mať o 30 rokov viac úžitku, kto z nich sa mýli? Počkáme a uvidíme.
A zvážme, čo sa stane ak (skôr kedy) sa takto nastavené investície začnú lámať v záplavách neustále rastúceho objemu nových peňazí na trhu a menovom šialenstve svetových centrálnych bánk?
Môj názor je, že skôr alebo neskôr, „Veľké peniaze“ sa v panike vrátia do zlata, kde však už bude príliš málo miesta. Ceny zlata sa budú šplhať hore.
Vďaka za pozornosť,
Byron W. King.
